Už pretieklo veľa vody Dunajom odvtedy, ako si Izi s Baškou splnili sen a stali sa sprievodcami v Bratislave. Jedného dňa sa práve chystali naskočiť na zablúdeného holuba, aby mu pomohli zorientovať sa, keď v tom náhle k holubovi pribehla malá čivava a pustila sa doňho s hlasným piskľavým štekotom. Holub sa tak naľakal, že odletel ešte predtým, ako Izi s Baškou stihli naňho naskočiť. Vtedy sa však ozval detský krik a vzápätí aj dupot nôh: „Rony! Rony! Už aj poď sem! Ku mne! Nie že sa mi tu stratíš! Dnes nás čaká dlhá cesta! Nemám čas ťa tu naháňať!“ Dlhá cesta? Izimu zažiarili očká. Pozrel na Bašku a videl, že je na tom rovnako. Rozumeli si aj bez slov. V okamihu sa rozhodli. Je čas na ďalšie dobrodružstvo! A čo môže byť krajšie ako výlet do Tatier k majestátnym štítom, čarovným dolinám, priezračným plesám a útulným chatám?